Ísť do volieb bez programu je ako bojovať vo vojne bez účinných zbraní!

Autor: Rastislav Blaho | 5.12.2019 o 21:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  368x

Aktuálna dosluhujúca vládna koalícia na čele so stranou SMER-SD síce melie z posledného, no sociálne siete sú pre nás hlavným dôkazom, že podporu medzi časťou voličov nepochybne má.  

Autor kandiduje do NR SR ako kandidát hnutia OĽaNO s číslom 101.

Skalní voliči a sympatizanti koaličných strán vyrukujú hlavne s tým, že moc na Slovensku predsa musí držať v rukách stabilná vláda, ktorá dokáže navrhovať a presadzovať kvalitný a odborný program. To, že SMER-SD v podstate žiadny volebný odborný program nemá, je už vec druhá. Ale tento článok nebude o doterajšej neschopnosti koaličných strán zabezpečiť úspešný a dynamický vývoj našej drahocennej vlasti. Bude o tom, že aj občiansky kandidát opozičného hnutia môže do volieb predostrieť riešenia, ktoré výrazne ovplyvnia systém a kvalitu vzdelávania na Slovensku. V nasledujúcich riadkoch tohto článku vám totiž ponúkam možnosť nazrieť do mojich myšlienok ohľadom slovenského vzdelávania, školstva, vedy a výskumu. Práve táto téma a s ňou súvisiace témy, ako odchod mladých šikovných ľudí do zahraničia či neochota pracujúcich ľudí v zahraničí vrátiť sa naspäť na Slovensko budú oblasťami, ktorým sa osobne chcem v politike venovať najviac. Vyplýva to najmä z toho, že sám viem, čo znamená študovať či pracovať v zahraničí a je mi úprimne ľúto, že možnosti, za ktorými mladí ľudia odchádzajú do zahraničia im nevie ponúknuť ich otčina. 

Ísť do volieb bez vízie a volebného programu je však analogické situácii, kedy sa vojsko pokúsi poraziť nepriateľa bez účinnej zbrane. Moja vízia a prípadná parlamentná iniciatíva v oblasti školstva, vedy a výskumu sa zameria predovšetkým na nasledovné body:

  1. Slovensko sa ešte môže stať lídrom v oblasti vzdelávania v EÚ i na svete, pokiaľ okamžite zakročíme v súlade s princípom „ryba smrdí od hlavy“. Myslím si, že pokiaľ uskutočníme významné zmeny najmä v oblasti vysokého školstva, budeme tým ovplyvňovať myslenie učiteľov a študentov v regionálnom školstve, ktorých primárnym cieľom je pripraviť študentov na štúdium na týchto školách.
  2. Rozhodne treba začať diskusiu ohľadom zrušenia tzv. "malých doktorátov". Teda titulov, ktorých získanie závisí väčšinou nie od usilovného zmysluplného štúdia so záujmom o danú problematiku, ale o dodržanie formálnych kritérií, napr. zhotovenia rigoróznej práce, úspešného absolvovania skúšok z predmetov, ktoré už uchádzači o malý doktorát v rámci svojho minulého štúdia absolvovali a pod. Z praxe (JUDr. Kapitán :)) vieme, že vyhotoviť kompilát práce nie je ťažké, dokonca táto práca môže byť zo strany akademickej obce akceptovaná. Zároveň naša bezzubá legislatíva neumožňuje odoberať (anulovať) takto podvodne získané „profesné“ tituly.
  3. Dlhodobo presadzovaná politika EÚ zvyšovať percento populácie s dosiahnutým terciárnym vzdelaním je kontraproduktívna minimálne v prípade, pokiaľ sa rozprávame o Slovensku. Cieľom SK nemá byť umelo produkovať absolventov VŠ za každú cenu, ale nájsť (resp. umožniť nájsť si) občanom adekvátne pracovné uplatnenie. Štúdium na VŠ by malo byť niečo, čo súvisí s hlbokým záujmom uchádzačov o (najmä) vedeckú problematiku a malo by byť odrazom schopností študentov úspešne toto štúdium dokončiť. Preto by malo byť dlhodobým cieľom politiky SK znížiť vážnosť titulov v spoločenskom vnímaní a presvedčiť ľudí, že titul nie je nutne odrazom vysokého spoločenského postavenia, nedajbože garanciou morálky. Na toto je potrebná politická vôľa a široká diskusia v spolupráci so zamestnávateľmi.
  4.  Zmena systému normatívneho financovania najmä vysokého školstva je nutná, pokiaľ chceme skvalitniť školstvo v našich podmienkach. Konkrétne by sa malo pristúpiť k financovaniu podľa odučených hodín, typu hodín, zamerania hodín, predmetov a podľa kritérií ako spoločenská a vedecká hodnota konkrétneho odboru, ktorý je financovaný.
  5. Zásadným krokom podľa môjho názoru je obmedziť zlepšovanie ohodnotenia učiteľov na základe získaných kreditov v profesijnom vzdelávaní, ktoré je pochybné a medzi učiteľmi má povesť niečoho zbytočného a nehodnotného a zároveň významne podporiť odmeňovanie pedagógov na základe výsledkov v zmysle počtu úspešných študentov na súťažiach, predmetových olympiádach a pod.
  6. Odbremeniť učiteľov od byrokracie. Nie, nie je to klišé. Mám mamu učiteľku a pamätám si na tie noci strávené za školským vzdelávacím programom, kedy som do nepríjemne vyzerajúcich tabuliek vo Worde z obdobia 90-tych rokov (1000 strán!) musel dopĺňať odrážky, pretože to predsa musí byť v súlade so ŠVP. Keby sme to totiž neurobili, vedenie školy môže túto skutočnosť považovať za neplnenie si pracovných povinností. Zároveň liberalizovať tvorbu učebných plánov, trh s učebnicami a „popustiť uzdu“ pri tvorbe ŠkVP. Toto spôsobí, že medzi školami sa vytvorí prirodzená konkurencia a nekvalitné školy budú zanikať prirodzene, nie umelo na základe rozhodnutí od úradníckeho stola.
  7. Prehodnotiť význam všeobecných osemročných gymnázií v školskom systéme.
  8. Pri udeľovaní výskumných grantov bezodkladne zaviesť systém hodnotenia projektov a prác výlučne komisiami z renomovaných inštitúcií zo zahraničia, kde sa vylúči zaujatosť, príp. naklonenosť niektorých domácich hodnotiteľov. Čo najviac umožniť liberalizáciu fungovania grantových agentúr a regulovať ich len podľa počtu a kvality nadviazaných spoluprác so zahraničím.
  9. Nemenej dôležitým opatrením vo vysokom školstve je však podľa mňa začať omnoho výraznejšie propagovať úspechy slovenskej vedy v zahraničí. Udeľovať mimoriadne štipendiá na prezentáciu domácich projektov a významných vedeckých výsledkov. Ukazovať, že naše školstvo je vyspelé a nemá sa za čo vo svete hanbiť. Mnohí učitelia a študenti sú totiž poctiví a usilovní a dôstojne reprezentujú svetlú časť nášho vzdelávacieho systému. Je potrebné začať masívne propagovať ideál špičkovej elitnej školy, ktorá má významné európske postavenie a motivovať všetky školy, aby sa takémuto ideálu približovali. Vytvárať v spoločnosti „kult“ osobnosti učiteľa, vedca a podnecovať medzi študentami a vedcami motiváciu rovnať sa svetovým vedcom a výskumníkom. Z mojich skúseností zo štúdií v zahraničí by som mohol len potvrdiť, že úroveň výuky je v mnohých oblastiach rovnaká ako na SK, len motivácia pedagógov a študentov tzv. „predať sa“ je na diametrálne odlišnej úrovni. Motivovať zahraničných študentov, aby prišli študovať na Slovensko, pokiaľ splnia podmienky, ktoré budú obojstranne výhodné.
  10. Uvedomiť si, že vzdelanostná spoločnosť nie je ekvivalentná spoločnosti „encyklopedickej“. Preto je potrebné významne navýšiť počet hodín finančno-spoločenskej gramotnosti, príp. začať diskusiu o zavedení povinnej maturity z tohto predmetu za účelom zvýšenia počtu obyvateľov so schopnosťou kriticky spracúvať a vyhodnocovať informácie a tým sa oslobodiť od pasívnej viery vo „vymejkapovaných“ politikov s jamkami na líčkach :D... 
  11. NEUVAŽOVAŤ o povinnej maturite z matematiky. Sám som študoval a doposiaľ študujem matematiku a fyziku, no napriek tomu som presvedčený, že povinná maturita z matematiky v prípade, že sa navýši počet povinných hodín "finančno-spoločenskej" gramotnosti je zbytočná. Pokiaľ si niekto skutočne myslí, že maturita z matematiky pozdvihne úroveň znalostí študentov z tohto predmetu, tak potom nerozmýšľa objektívne. Od maturantov všeobecno-vzdelávacích študijných programov by sme totiž mali očakávať, že majú solídnu prípravu a vytvorené predpoklady na štúdium na vysokej škole, no nemali by sme ich nútiť do podrobnejšieho štúdia konkrétnej špecializácie. Je dôležité, aby si každý budúci volič a aktívny občan vedel najmä "spočítať výplatu" a vedel, kam má investovať na zabezpečenie seba a svojej rodiny do budúcnosti, no vyžadovať od neho správnu definíciu kardinality množiny či iracionálneho čísla, je takpovediac scestné. 
  12. V rámci zefektívnenia fungovania vysokoškolského systému (najmä pedagogických fakúlt) je nutné zmeniť štruktúru študijných programov. Je potrebné zaviesť systém 4-ročného bakalárskeho štúdia so záverečným akademickým titulom "bakalár pedagogiky", ktorého nositeľ bude plne kvalifikovaný na učiteľstvo akademických predmetov bez toho, aby musel pracovať na ďalšej kvalifikačnej práci v rámci magisterského štúdia. Tým sa stane štúdium učiteľských odborov prehľadnejším a zreteľne oddeleným od odborov vedeckých. Spolu so zrušením "malých doktorátov" sa zavedie systém nových magisterských titulov po vzore Západnej Európy. Každý magisterský a bakalársky titul by zároveň mal byť označený podľa toho, aký odbor absolvent vyštudoval. (napr. MSc. - prírodné vedy,  MEng. - inžinierske štúdiá , M.A. - umenie, humanitné vedy, podobne BSc., B.A., BEng. a nový bakalársky titul BPed. reprezentujúci bakalára pedagogiky), aby sa jasne verejne ukazovalo, v akej oblasti je jeho nositeľ odborníkom.
  13. Zo štatistík európskeho štatistického úradu EUROSTAT v Luxemburgu z roku 2017 vyplýva, že Slovensko má spoločne s Rumunskom najmenší podiel ich pracovnej sily vo veku 15-74 vo vede, výskume a technológiách. Konkrétne sa jedná o čísla 14,8 % a 14,5 %. Naopak, pri lídroch v oblasti vedy, vzdelávania a výskumu sú tieto čísla vyššie o viac ako desiatku percent. Práve tento fakt potvrdzuje domnienky, že vysoká škola je u nás považovaná za niečo, čo patrí do základnej výbavy rozumného človeka, pričom nezáleží na tom, či absolvent zostane pracovať vo výskume a technológiách, ale na tom, či dostane titul. Vysoká škola je u nás považovaná za "patent na rozum". Toto spoločenské nastavenie treba zmeniť, len tak sa stane naše vysoké školstvo rešpektovanejším. Treba preto masívne propagovať štúdium na stredných odborných a priemyselných školách, technických lýceách a spoločensky si uvedomovať vážnosť a hodnotu takto nadobudnutého vzdelania. Je nutné komunikovať so zamestnávateľmi a firmami, aby sa nebáli takto vzdelaných ľudí bez terciárneho vzdelania prijať do zamestnania.

Myšlienok, ako zlepšiť náš systém vzdelávania je skutočne neúrekom. Týmto článkom som však chcel čitateľovi naznačiť, čo osobne považujem za kľúčové presadiť preto, aby sa naše školstvo stalo nielen fungujúcim, ale najmä rešpektovaným, efektívnym, moderným a uznávaným v zahraničí. Teraz môžeme len dúfať, že po voľbách sa tieto sny stanú skutočnosťou. Každopádne, dôležité je sa nevzdávať, usilovne pracovať a vidieť cieľ. 

Pevne verím, že mi s presadením týchto zmien, voliči, pomôžete a 29.2.2020 vo voľbách do NR SR to spolu dokážeme!

V prípade, že viete o ďalších zaujímavých nápadoch a riešeniach, ktoré by ste chceli presadiť v NR SR, neváhajte ma kontaktovať na fb profile : https://www.facebook.com/profile.php?id=100009005305957 ! :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum preferencií: OĽaNO stále rastie, Kiska predbehol PS/Spolu

Matovičovi výlet do Cannes zrejme pomohol. V najnovšom Focuse rástol najviac.

#foodporn

Z ítečkára sa stal pražiar kávy: Cukor do espressa patrí

Čo stojí za príbehom Zlatého zrnka.


Už ste čítali?